Farnosť Pružina, predtým filiálka Podskalia, vznikla z nariadenia cisára Jozefa II. dňa 29. septembra 1788. Ako prvým farárom bol ustanovený kaplán z Podskalia Gašpar Sádecký, ktorý tu účinkoval 7 rokov a 8 mesiacov.
Po ňom nastúpil dočasný administrátor Jozef Balgha. Tohto vystriedal 28. marca 1796 farár z Lysej Štefan Hesterényi, ktorý dal postaviť prvú drevenú faru.
Dňa 13. júla 1798 prišiel kaplán z Močenku Ján Pšenko. Po dvoch rokoch odišiel do penzie a jeho miesto prevzal kaplán z Nitry ako administrátor Anton Slušný, ktorého potom menovali za prvého riadneho farára.
V septembri 1802 nastúpil Ignác Gutthaus. Pôsobil tu približne sedem rokov a následne bol preložený do Valašskej Belej.
Dňa 6. decembra 1809 ho vystriedal farár z Rudna František Xaver Zubacher, ktorý dal z veľkej časti opraviť strechu kostola a zabezpečil odliatie dvoch nových zvonov.
Za jeho pôsobenia sa 7. júla 1815 konala aj kanonická vizitácia, ktorú vykonal nitriansky biskup František Xaver Fuchs.
Dňa 11. septembra 1826 bol menovaný nový farár Juraj Zermegh, narodený v Hoscinej v roku 1793. O jeho osobe sa podrobne zmieňuje kanonická vizitácia z roku 1830, ktorú vykonal nitriansky biskup Jozef Vurum.
Vizitácia opisuje jeho život nasledovne: „Žije 37. – rok, je strednej sily. Gymnázium skončil v Trenčíne s vynikajúcim prospechom, za bohoslovca bol prijatý r. 1809 a roku 1816 bol vysvätený za kňaza. Nastúpil ako kaplán do Čadce, kde pôsobil šesť rokov a jeden mesiac. Potom bol kaplánom v Konskej, kde pôsobil štyri roky a tri mesiace. Potom nastúpil ako farár do Pružiny. Okrem slovenčiny a latinčiny inú reč neovláda. Kňazské rúcho nosí stále, každý deň sa modlí breviár, ku spovedaniu chodí štyri razy do roka, farárske povinnosti si plní dostatočne. Knihy, ktoré si pri svojej chudobe zadovážil, sú uvedené v dokumente č. 10.“
„Všetci farníci sú rímsko-katolíci s výnimkou niekoľkých židov v Pružine a panských nájomníkov na kopanici Chmelisko. Všetci vedia po slovensky s výnimkou zasa niekoľkých židov a zemanov obojeho pohlavia, bývajúcich v Pružine, ktorí navzájom hovoria maďarsky, alebo nemecky.
Zamestnávajú sa roľníctvom, klčovaním a chovom dobytka, tiež pletením košíkov z vŕbia a sklárstvom. Mravy majú uspokojivé, zachovávajú obyčaje a tradíciu otcov, bez ruženca nejdu ani na návštevu k susedovi. Božie a cirkevné prikázania nakoľko to ľudská slabosť dovoľuje, zachovávajú. V nedele a sviatky sa zúčastňujú na sv. omši a na kázni.
Pri sv. omši spievajú normálne piesne. Čo sa týka výchovy detí, nakoľko sami zachovávajú náboženské zákony, vedú k tomu aj svoje deti...
Veriaci ľud okrem usilovného pristupovania k sviatostiam v predpísanom čase pristupujú k sv. prijímaniu aj na iné väčšie sviatky. Týka sa to najmä hodov a oktávy okolo sv. Martina a poslednej nedele po Sv. Duchu.
No v tom čase sa venujú aj muzike aj tancovaniu, ba aj trošku pijatike. Iné prehrešky nebadať. V duchovných veciach prejavujú poslušnosť voči farárovi.
Väčšie prehrešky prejavujú veriaci z Mojtína, keď nosia v nedele a vo sviatky plné vrecia do mlyna a pritom aj fľašku so slivovicou. Tomu sa snažil zabrániť farár a badať už u nich polepšenie...
Medzi ľudom niet verejných hriešnikov, neznabohov, bohorúhačov, alebo konkubinárov, či ľudí z podobnej múky, niet ani rozvedených manželov. Konečne, tunajší ľud je oddaný katolíckej viere.“
Farský kostol v Pružine je pôvodne gotický kostol pochádzajúci z prvej polovice 14. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. Zasvätený je vdove – sv. Žofii.
Kostol tvorí jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami v pseudogotickom slohu.
V prednej časti kostola, naľavo, sa nachádza baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Na jej riečišti sú reliéfy zobrazujúce Pána Ježiša a evanjelistov.
Podľa historických materiálov zo schematizmov Nitrianskeho biskupstva už v 14. storočí na mieste dnešného kostola stávala kaplnka, ktorú postavili bratia Melicher a Baltazár Šeffranovics. Išlo o nízku chrámovú stavbu s rovným stropom, ohradenú múrom, pri ktorom stála aj kostnica.
Pružinský rodák, nitriansky kanonik a titulárny biskup Štefan Kostka dal v rokoch 1759 – 1760 pristavať svätyňu a kostol predĺžiť smerom dopredu od víťazného oblúka. Dovtedajší drevený strop (povalu) nahradila nová murovaná klenba.
Keď farár Štefan Závodník prišiel do Pružiny v roku 1850, našiel kostol v dezolátnom stave. V roku 1853 dal kostol zrekonštruovať a vymaľovať z dobrovoľných príspevkov veriacich.
Počas reštaurovania vznikol bočný oltár zasvätený Šaštínskej Panne Márii, na ktorom umiestnil rannobarokovú sochu Piety z roku 1742.
V roku 1867 dal Štefan Závodník opäť opraviť kostol, pričom získal finančné prostriedky vo výške 3261 zlatých a 61 krajciarov.
V roku 1869 vytvoril maliar J. B. Klemens dva veľké obrazy (Nepoškvrnené Počatie Panny Márie a Svätého Jozefa), oba s umeleckými rámami. Tieto diela sa nezachovali.
V roku 1870 bola obnovená veža a postavený tretí oltár sv. Kríža, ktorý pravdepodobne stál pod chórusom. K oltáru bola darovaná aj particula. Oltár sa nezachoval.
V roku 1874 boli na pseudogoticky upravenú a nadstavenú vežu inštalované nové vežové hodiny.
Začiatok 20. storočia priniesol pre kostol aj farnosť obdobie postupnej obnovy. Po vojnách a hospodárskych ťažkostiach bolo potrebné riešiť technický stav budovy a zároveň zachovať jej pôvodnú dôstojnosť.
V roku 1922 dal správca farnosti dp. Ing. Ferdinand Foltán vymaľovať vnútorné steny kostola maliarom M. Veselým, čím interiér získal sviežejší a ucelenejší vzhľad.
V roku 1938 boli posvätené nové zvony, ktoré nahradili tie, čo museli byť odovzdané počas I. svetovej vojny. Pre farnosť to bola významná udalosť a symbol obnovy.
Začiatkom 60. rokov obnovil interiér kostola správca Dr. Viktor Rašovec. Úpravy sa týkali najmä omietok a liturgického priestoru, pričom cieľom bolo zachovať tradičný ráz kostola.
Najväčšia obnova prebehla v rokoch 1980 – 1991 za správcu Jaroslava Romana. Zrealizované boli rozsiahle stavebné práce – nový krov, medená strecha, izolácia muriva, výmena okien a dverí, položenie mramorovej podlahy či nové obklady.
V tomto období bol zakúpený aj nový organ a ozvučenie. Reštaurovala sa kazateľnica aj bočný oltár, pričom hlavný oltár bol nahradený novým. Na vežu boli osadené aj nové hodiny, ktoré dodnes tvoria výrazný prvok kostola.
Historický organový pozitív, ktorý bol dlhé roky umiestnený v Kaplnke Ružencovej Panny Márie, patrí od roku 2024 medzi cenné pamiatky Farského kostola sv. Žofie v Pružine. Jeho skriňa, pochádzajúca z roku 1682, patrí k najstarším zachovaným organovým skriniam na Slovensku.
Podľa archívnych výskumov nástroj pôvodne slúžil v drevenom kostole v Rosine pri Žiline. V priebehu stáročí prešiel viacerými presunmi a opravami. Okolo roku 1783 bol v Rosine nahradený novým organom od rodiny Pažických, ktorí pôvodný pozitív pravdepodobne prevzali, opravili a doplnili o niektoré časti typické pre ich dielňu.
Do Pružiny sa nástroj dostal pravdepodobne koncom 19. storočia, kde vyše sto rokov postupne chátral. Napriek tomu sa zachoval v prekvapivo autentickom stave. V rokoch 2022 – 2023 prešiel kompletným reštaurovaním, ktoré mu vrátilo pôvodnú barokovú podobu a plnú funkčnosť.
Dnes je pozitív umiestnený vo Farskom kostole sv. Žofie, kde je odborne udržiavaný a považovaný za vzácny doklad remeselnej práce starých organárov. Hoci je plne funkčný, v liturgii slúži skôr ako historický a kultúrny skvost.
Podrobnejší historický opis nástroja, jeho pôvod a technické detaily nájdete v dostupnom PDF dokumente a tiež v knižnej publikácii Pod záštitou sv. Žofie, ktorá sa venuje duchovným aj kultúrnym dejinám našej farnosti.
V knihe Augustína Balogha Beatissima Virgo Maria, diel I., str. 200 (Jáger, 1872), sa uvádza, že kaplnka v Ďurďovom bola postavená v roku 1840 na titul Navštívenia Panny Márie. Kostoly a kaplnky, v ktorých sa slúžievala omša, sa uvádzali v diecéznych schematizmoch. Kaplnka sa po prvý raz objavuje v Schematizme z roku 1846 – pravdepodobne v tomto roku bola aj požehnaná.
V roku 1840 bol v Pružine farár Adam Hvorečný a v čase prvého uvedenia kaplnky v schematizme (1846) už farár Anton Pokorný. Obaja mali podiel na jej výstavbe. V tom čase malo Ďurďové 196 obyvateľov.
V rokoch 1989 – 1990 bola uskutočnená kompletná obnova objektu, ktorá zachovala pôvodné stavebné prvky aj nápis na fasáde. Cieľom bolo odstrániť vlhnutie múrov a zrekonštruovať interiér.
V interiéri bola zhotovená elektroinštalácia, ozvučenie a mozaiky na dvoch oknách od Viery Hložníkovej – zobrazujú Božské Srdce Ježišovo a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Na stenách je umiestnená drevorezbová krížová cesta. V roku 1998 bol dodaný nový zvon.
Nové dvere, vytvorené družstvom REZBÁR v Rajci, zobrazujú v poloreliéfoch postavy Panny Márie a sv. Jozefa. V exteriéri bola opravená strecha, urobená nová fasáda a predkaplnkový priestor bol vydláždený.
Obnova sa uskutočnila vďaka úsiliu farára Jaroslava Romana a mnohých farníkov. Od roku 2004 sú veriaci chránení novou predĺženou strieškou – o jej postavenie sa pričinil farár Róbert Hanuliak. V roku 2005 zabezpečil miestny urbariát drevo na lavice, ktoré vyrobil Ondrej Briestenský.
Táto kaplnka si so sebou nesie bohatú históriu už viac ako dve storočia a stále je duchovným centrom miestnej komunity.
Dňa 1. októbra 1876 posvätil farár Štefan Závodník základný kameň novej kaplnky zasvätenej Ružencovej Panne Márii. Kaplnka bola postavená v pseudogotickom slohu.
Oltár tvorí obraz Ruženec Panny Márie od maliara J. B. Klemensa z roku 1877. Kaplnka bola slávnostne vysvätená 30. septembra 1877, na nedeľu Ružencovej Panny Márie, za veľkej účasti veriacich.
Na výstavbu prispeli nielen katolíci, ale aj protestanti a židia. Svedčí to o tom, že kaplnka bola vnímaná ako dielo s hodnotou pre celú obec, nie iba pre katolícku komunitu. Na dokončenie stavby daroval nitriansky biskup Augustín Roskoványi sumu 300 zlatých, čo významne urýchlilo jej dokončenie.
Z dostupných zápisov vieme, že výstavba prebiehala pomerne rýchlo — z veľkej časti vďaka nadšeniu miestnych obyvateľov, ktorí prispeli nielen finančne, ale aj vlastnou prácou. Mnohí farníci pomáhali pri úpravách okolia, nosení stavebného materiálu či výzdobe interiéru. Kaplnka sa tak stala spoločným dielom celej komunity.
V roku 1878 bol na krásne vyhotovený chórus vložený organ od bratov Pažických z Rajca. Organ bol pôvodne ich darom – tzv. „starší organček“.
V súčasnosti je tento historický organ uložený vo farskom kostole, kde je riadne udržiavaný a zachovaný ako hodnotná súčasť hudobného dedičstva našej farnosti.
Lurdská kaplnka v Pružine vznikla v 19. storočí zásluhou miestneho farára a dekana Štefana Závodníka. Ten dal pôvodnú Kaplnku sv. Žofie prestavať na spôsob lurdskej jaskynky, čím vytvoril nové miesto mariánskej úcty. Jeho zámerom bolo vytvoriť priestor, ktorý by veriacim ponúkal pokoj, ticho a duchovné povzbudenie v každodennom živote.
Úprava kaplnky bola súčasťou Závodníkovej snahy duchovne povzbudiť a zrevitalizovať farnosť v druhej polovici 19. storočia. Do novej kaplnky zároveň zakúpil sochu Panny Márie, ktorá sa stala jej ústrednou dominantou. Kaplnka sa rýchlo stala miestom, ktoré radi navštevovali aj ľudia z okolitých obcí.
Lurdská kaplnka sa nachádzala v areáli farského kostola sv. Žofie a slúžila veriacim ako miesto tichej modlitby, zastavenia a úcty k Panne Márii. Postupom času sa stala obľúbeným miestom osobnej pobožnosti mnohých ľudí.
Prestava kaplnky bola len jedným z krokov širokej reformnej činnosti Štefana Závodníka, ktorý počas svojho pôsobenia výrazne ovplyvnil náboženský, duchovný aj kultúrny život farnosti. Jeho zásahy položili základy duchovnej obnovy, ktorá pretrvala aj v nasledujúcich desaťročiach. Kaplnka tak dodnes pripomína jeho hlbokú úctu k Panne Márii a snahu priblížiť veriacim posolstvo viery jednoduchým, no silným spôsobom.