Tento rok je iný ako tie minulé. Vzhľadom na obmedzenia z dôvodu koronavírusu, nemôžeme si plánovať všetko tak, ako by sme chceli. A predsa. Vo februári sme stihli púť do Svätej zeme a v lete náš pán farár zorganizoval púť do Levoče a to v stredu 26. augusta.
O púť bol zo strany veriacich veľký záujem. Ráno sme sa stretli na svätej omši a s požehnaním sme sa vybrali na cestu, ktorú sme si spríjemnili modlitbou ruženca aj mariánskymi piesňami.
Bohatý program púte začal v Levoči návštevou Baziliky sv. Jakuba, ktorá je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši. Aj vďaka vzácnemu dielu Majstra Pavla sa tento chrám dostal do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR. Po prehliadke chrámu sme putovali na Mariánsku horu do Baziliky Navštívenia Panny Márie, ktorá patrí medzi najstaršie pútnicke miesta u nás. Každoročne toto miesto navštívi veľa veriacich a to hlavne na púti začiatkom júla. V roku 1984 bol kostol povýšený na Baziliku minor a v roku 1995 túto baziliku poctil svojou návštevou vtedajší svätý otec Ján Pavol II.
Náš pán farár nám vyslúžil svätú omšu v bazilike.Pútajúcou kázňou obohatil náš duchovný rozmer a povzbudil nás v nej aj k bližšiemu vzťahu k Panne Márii, na ktorú sa môžeme vždy spoľahnúť tak ako na našu mamu. Zážitok zo svätej omše upevnili aj krásne mariánske piesne organistov z Predmiera. Piesňou "Vždy je s nami tá, čo vie, že ľúbi..." sme sa rozlúčili s Levočskou Pannou Máriou. Po chutnom obede, ktorý nám pripravili rehoľné sestry, sme ešte absolvovali krížovú cestu, na ktorej sme si pripomenuli ako sa Pán Ježiš obetoval za nás.
Ďalší program pokračoval v Žakovciach, kde sme absolvovali prehliadku Inštitútu Krista Veľkňaza a oboznámili sa so životom bývalých bezdomovcov, alkoholikov a iných, ktorým bola ponúknutá nová šanca na lepší život. Údajne tam platí 3 D - dávať druhým dobro. Naša prehliadka pokračovala v kaplnke v blízkosti inštitútu, kde sa nám prihovoril tunajší správca a farár Marián Kuffa. Nešetril slovami a oboznámil nás so životom "odkázaných" ľudí, ktorým podal pomocnú ruku a väčšinaz nich ju aj prijala a zaradila sa opäť do života. Informoval nás aj o jeho iniciatíve ohľadom Istanbulského dohovoru, ale aj o postoji k riešeniu mnohých celospoločenských problémov. Povzbudil nás, aby sme sa nevzdávali ani v tejto dobe, vážili si kresťanské hodnoty a svojim životom vydávali o tom svedectvo. Plní nových dojmov sme s požehnaním putovali ďalej.
Našim prekvapením bola ešte návšteva kostola 2 sŕdc v Liptovských Sliačoch, kde je netradičný kostol modernej architektúry. O tom, že bolo tu čo pozerať, nikto z nás nepochyboval. Zaujímavá stavba s umeleckými dielami z 5 európskych krajín a to - Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Francúzska mala čo ponúknuť nielen očiam. Exteriér evokuje Noemovu archu. Názov kostol 2 sŕdc je odvodený od dvoch kamenných sŕdc, ktoré sa našli na pozemku, kde dnes kostol stojí a ktoré evokovali Najsvätejšie srdce Ježišovo a Nepoškvrnené srdce Panny Márie.
Slnko už zapadlo, keď sme sa vrátili do autobusu a putovali späť domov. Tentokrát plní duchovných zážitkov, obohatení o nové dojmy, sme sa vrátili k svojim blízkym a snáď obohatení aj posilnení do všedných dní.
Vďaka Pánu Bohu za to, že nám doprial absolvovať túto púť, aj nášmu duchovnému otcovi Jurajovi Bunčiakovi a v neposlednom rade aj pánovi šoférovi Ľ. Cvengrošovi, ktorý nás šťastne priviezol.