Na sviatok Lurdskej Panny Márie a 32.Svetový deň chorých počas svätej omše pán farár udelil Sviatosť pomazania chorých všetkým, ktorí sa chceli touto sviatosťou posilniť pri znášaní choroby, starobe, trápení... Tejto sviatosti sa nemusíme obávať, mnohí ju chápu ako posledné pomazanie, no práve ona má byť pomocou a posilou tela i duše... čí mladí alebo starí, aj deti –všetci máme svoje starosti, trápenia na tele i na duši...
Príbuzní ľudí na nemocničných lôžkach, ktorí už končia svoju pozemskú púť, sa často obávajú zavolať kňaza, aby navštívil a pomazal blízkeho chorého, aby si náhodou nemyslel, že už zomiera alebo aby sa nezľakol. Odkedy sme sa narodili, odkedy sme na tomto svete, každým dňom sme bližšie k smrti. Keď sme chorí, slabí alebo sa chystáme napríklad na operáciu, mali by sme túžiť po tejto sviatosti, po pomoci, posile Ducha Svätého. Ľahšie potom prijímame aj svoje kríže, ľahšie ich znášame...
Tento požehnaný čas udelenia Sviatosti Pomazania chorých v našej farskej rodine bol posilňujúcim a obohacujúcim časom pre všetkých.