Na sviatok svätej Školastiky, panny a mučenice, ktorú vzývame ako ochrankyňu pred bleskom a dažďom, v predvečer sviatku Lurdskej Panny Márie a 31.Svetového dňa chorých počas svätej omše pán farár udelil Sviatosť pomazania chorých všetkým, ktorí chceli túto sviatosť prijať a túžili po posile v chorobe, v starobe, či trápeniach...Pred udelením tohto pomazania všetkým v príhovore priblížil význam tejto sviatosti, aby sa jej nebáli a nebrali ju ako posledné pomazanie, ale aby bola pre nich pomocou a posilou tela i duše...mnohí mladí,či starí, aj deti –všetci máme svoje starosti...
Evanjelium z tohto dňa, ktoré rozpráva o uzdravení hluchonemého, veľmi dobre pripravilo všetkých na správne prijatie sviatosti pomazania chorých. „Effeta!“ – „Otvor sa!“ – hovorí Pán Ježiš človekovi, ktorého uzdravuje. Podľa evanjelia a Listu sv. Jakuba modlitbu za uzdravenie sprevádzalo pomazanie posvätným olejom – a to je aj dôkaz toho, že to, čo sme slávili ako sviatosť chorých, je skutočne pomazanie pochádzajúce od Krista. V súvislosti s touto sviatosťou existuje veľa nedorozumení a mnohí katolíci si ju nežiadajú ani vtedy ,keď sú už vážne chorí. Rodiny sa často zdráhajú zavolať kňaza, aby navštívil a pomazal blízkeho chorého, aby si náhodou nemyslel, že už zomiera. No ale my zomierame každý deň, či sa nám to páči alebo nie. Každým dňom sme bližšie k smrti. Ako veriaci katolíci by sme mali túžiť po uzdravujúcej a utešujúcej prítomnosti Ducha Svätého v našom živote a to aj vtedy, keď sme chorí a slabí, keď nám hrozí vážna operácia alebo dokonca smrť... V týchto zraniteľných obdobiach života by sme mali hlboko túžiť po prijatí darov Božej milosti vo sviatostiach. Sviatosť pomazania chorých je určená nielen pre ľudí v hodine smrti. Je pre každého, kto má určitý stupeň vážnej choroby – čo môže byť aj duševná choroba. Môže sa udeliť tým, ktorí sa chystajú podstúpiť vážnu operáciu – a každému, kto je slabý pre vysoký vek. Cirkev má úmysel, aby sa sviatosť udeľovala tým, ktorí sú pri vedomí: ako v každej liturgii, aj tu sú nádherné odpovede, ktoré tvoria súčasť obradu, aby sa pomazávaná osoba a s ňou aj jej rodina, priatelia – v našom prípade aj farská rodina – mohli zapojiť do modlitieb. V niektorých prípadoch sa pomazanie chorých udeľuje veľmi chorému človekovi, ktorý nie je už pri vedomí. Sviatosť je stále účinná, ale umožňuje chorému menej osobnej a vedomej účasti. Nikdy nie je rozumné odkladať prijatie sviatostí až do chvíle bezvedomia. Kňaz samozrejme pomaže tých, ktorí sú na pokraji smrti; ale ešte lepšie je, ak mal možnosť slúžiť chorému aj pri predchádzajúcich príležitostiach. Nikdy sa nebojme Pánových sviatostí, potrebujeme Jeho božskú moc a to zvlášť keď sme ľudsky najslabší...
Tento požehnaný čas v spoločenstve našej farskej rodiny bol dojímavým a obohacujúcim časom pre všetkých prítomných.
„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí” (Mt 9, 12). Ježiš – Boh je tým lekárom, ktorý má moc uzdraviť telo i dušu človeka. Mnohí za ním prichádzali, aby sa ho mohli dotknúť, „lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých” (Lk 6, 19).
„Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ (Jak 5, 14-15)
SKRZE TOTO SVÄTÉ POMAZANIE A PRE SVOJE LÁSKAVÉ MILOSRDENSTVO NECH TI PÁN POMÁHA MILOSŤOU DUCHA SVÄTÉHO; AMEN. A OSLOBODENÉHO (OSLOBODENÚ) OD HRIECHOV NECH ŤA SPASÍ A MILOSTIVO POSILNÍ. AMEN.