Farnosť v Pružine, patriaca v súčasnosti do dekanátu Považská Bystrica v Žilinskej diecéze, bola erigovaná v roku 1788 s filiálkami Ďurďové a Mojtín (ten je od 1876 samostatnou farnosťou). Dovtedy bola Pružina filiálkou farnosti v Podskalí. Vo farnosti sa nachádza farský kostol sv. Žofie, ktorý má pochádzať zo 14. storočia, prvý raz je stručne opísaný v kanonickej vizitácii z roku 1674. Zväčšený a prestavaný bol v rokoch 1759 – 1760. Okrem farského kostola sú tu postavené dve kaplnky, staršia Kaplnka Navštívenia Panny Márie v Ďurďovom z roku 1840 a mladšia ale významnejšia Kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1877. Tú dal postaviť významný slovenský kňaz a národovec Štefan Závodník, ktorý v Pružine pôsobil v rokoch 1850 – 1885. Po postavení kaplnky tu chodievali procesie ružencových spolkov z Trenčianskej stolice.
Návrh erbu vychádza z atribútov miestnych patrocínii. Farský kostol i farnosť je dedikovaná sv. Žofii, vdove a mučeníčke. V kresťanskej ikonografii sa zobrazuje s atribútmi palmou, mečom, knihou či korytom. Do návrhu erbu autori zakomponovali dva z jej atribútov knihu a meč. Ruže v rohoch štítu symbolizujú Ružencovú Pannu Máriu, ktorej je zasvätená Závodníkom postavená kaplnka, kde v 19. storočí smerovali ružencové procesie z celej niekdajšej Trenčianskej stolice. Tinktúry štítu vychádzajú z obecného erbu, ktorý obci v roku 1911 udelil cisár František Jozef I. Navyše červená farba symbolizuje mučenícku smrť, modrá je zasa typickou mariánskou farbou.
Z uvedených dôvodov navrhujeme Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Pružina tento erb:
V modro-červeno štiepenom štíte strieborným mečom so zlatou priečkou a rukoväťou prekrytá zlatá otvorená kniha, preložená gréckymi majuskulnými literami vpravo červená alfa, vľavo modrá omega. V horných rohoch štítu po jednej striebornej zlatostredej zelenokališnej ruži. Nad štítom sa vznáša čierny kňazský klobúk na každej strane s jedným strapcom na čiernej šnúre.
Autori erbu: Mgr. Ing. Marek Sobola, PhD. – Mgr. Drahomír Velička, PhD.