Farský úrad Pružina

História

FARNOSŤ SV. ŽOFIE V PRUŽINE

Farnosť Pružina, predtým filiálka Podskalia, vznikla z nariadenia cisára Jozefa II. 29. septembra 1788. Ako prvým farárom bol ustanovený kaplán z Podskalia Gašpar SÁDECKÝ. Účinkoval tu 7 rokov a 8 mesiacov. Po ňom ako dočasný administrátor nastúpil Jozef Balgha. Tohto vystriedal 28. marca 1796 farár z Lysej Štefan HESTERÉNYI, ktorý tu postavil faru z dreva. Po ňom nasledoval 13 júla 1798 Ján PŠENKO, kaplán z Močenku. Po dvoch rokoch odišiel do penzie a po ňom prišiel kaplán z Nitry ako administrátor Anton SLUŠNÝ, ktorého potom menovali za prvého riadneho farára. Po tomto v septembri 1802 prišiel Ignác GUTTHAUS, ktorý asi po siedmych rokoch bol preložený za farára do Valašskej Belej. Vystriedal ho 6. decembra 1809 František XAVER ZUBACHER, farár z Rudna, ktorý dal z väčšej časti pokryť kostol a uliať dva zvony a za ktorého sa konala 7. júla 1815 kanonická vizitácia, ktorú konal František XAVER FUCHS, nitriansky biskup. 11. septembra 1826 bol menovaný farár Juraj ZERMEGH, narodený v Hoscinej r. 1793 – ako uvádza kanonická vizitácia z r. 1830, ktorú vykonal nitriansky biskup Jozef Vurum – „žije 37. – rok, je strednej sily. Gymnázium skončil v Trenčíne s vynikajúcim prospechom, za bohoslovca bol prijatý r. 1809 a roku 1816 bol vysvätený za kňaza. Nastúpil ako kaplán do Čadce, kde pôsobil šesť rokov a jeden mesiac. Potom bol kaplánom v Konskej, kde pôsobil štyri roky a tri mesiace. Potom nastúpil ako farár do Pružiny. Okrem slovenčiny a latinčiny inú reč neovláda. Kňazské rúcho nosí stále, každý deň sa modlí breviár, ku spovedaniu chodí štyri razy do roka, farárske povinnosti si plní dostatočne. Knihy, ktoré si pri svojej chudobe zadovážil, sú uvedené v dokumente č. 10.“

Ďalší kňazi: Ján LIPTÁK – dva roky a desať mesiacov Adam HOREČNÝ – desať rokov a desať mesiacov

• Štefan ZÁVODNÍK – tridsaťštyri rokov a tri mesiace
• Andrej PÁPAY – dvadsaťdeväť rokov a desať mesiacov
• Štefan HERMAN – dvadsať jeden rokov a deväť mesiacov
• Ferdinand FOLTÁN – tri roky a päť mesiacov
• Michal BORČIN – šesť mesiacov
• Juraj DALLOŠ – sedemnásť rokov a päť mesiacov
• Viktor RAŠOVEC – trinásť rokov a šesť mesiacov
• Rudolf KOREC – dva roky a päť mesiacov
• Pavol VANKO – jeden rok a deväť mesiacov
• Jaroslav ROMAN – dvadsať rokov a päť mesiacov
• Róbert HANULIAK – osem rokov
• Pavol GAVENDA – štrnásť rokov.

Kanonická vizitácia z r. 1830 uvádza o veriacich pružinskej farnosti takto: „Všetci farníci sú rímsko-katolíci s výnimkou niekoľkých židov v Pružine a panských nájomníkov na kopanici Chmelisko. Všetci vedia po slovensky s výnimkou zasa niekoľkých židov a zemanov obojeho pohlavia, bývajúcich v Pružine, ktorí navzájom hovoria maďarsky, alebo nemecky. Zamestnávajú sa roľníctvom, klčovaním a chovom dobytka, tiež pletením košíkov z vŕbia a sklárstvom. Mravy majú uspokojivé, zachovávajú obyčaje a tradíciu otcov, bez ruženca nejdu ani na návštevu k susedovi. Božie a cirkevné prikázania nakoľko to ľudská slabosť dovoľuje, zachovávajú. V nedele a sviatky sa zúčastňujú na sv. omši a na kázni. Pri sv. omši spievajú normálne piesne. Čo sa týka výchovy detí, nakoľko sami zachovávajú náboženské zákony, vedú k tomu aj svoje deti... Veriaci ľud okrem usilovného pristupovania k sviatostiam v predpísanom čase pristupujú k sv. prijímaniu aj na iné väčšie sviatky. Týka sa to najmä hodov a oktávy okolo sv. Martina a poslednej nedele po Sv. Duchu. No v tom čase sa venujú aj muzike aj tancovaniu, ba aj trošku pijatike. Iné prehrešky nebadať. V duchovných veciach prejavujú poslušnosť voči farárovi. Väčšie prehrešky prejavujú veriaci z Mojtína, keď nosia v nedele a vo sviatky plné vrecia do mlyna a pritom aj fľašku so slivovicou. Tomu sa snažil zabrániť farár a badať už u nich polepšenie... Medzi ľudom niet verejných hriešnikov, neznabohov, bohorúhačov, alebo konkubinárov, či ľudí z podobnej múky, niet ani rozvedených manželov. Konečne, tunajší ľud je oddaný katolíckej viere.“

FARSKÝ KOSTOL SV. ŽOFIE

Farský kostol v Pružine je pôvodne gotický kostol a pochádza z prvej polovice 14. storočia. Rozšírený bol v 18. storočí. Zasvätený je vdove – sv. Žofii. Kostol tvorí jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Zaklenutá je valenou klenbou s lunetami v pseudogotickom slohu. V prednej časti – vľavo sa nachádza baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Na jej riečišti sú reliéfy zobrazujúce Pána Ježiša a evanjelistov. V historický materiáloch podľa schematizmov Nitrianskeho biskupstva je uvedené, že už v 14. storočí na mieste terajšieho kostola vystavili bratia Melicher a Baltazár Šeffranovics kaplnku. Bola to nízka chrámová stavba v lodi s rovným stropom. Ohradili ju múrom a pri múre postavili kostnicu. Pružinský rodák, nitriansky kanonik a titulárny biskup Štefan Kostka s povolením biskupského úradu v Nitre dal v rokoch 1759 – 1760 pristaviť k pôvodnej stavbe svätyňu a kostol predĺžil od víťazného oblúka smerom dopredu. Na celý kostol bola nadstavená klenba, lebo do toho času povalu tvorili drevené hrady a dosky. Keď Štefan Závodník v roku 1850 prišiel do Pružiny, zistil, že v tejto rozsiahlej farnosti je len jediný kostol a nachádza sa v dezolátnom stave. V roku 1853 dáva opraviť a vymaľovať kostol z dobrovoľných príspevkov. Pri reštaurovaní dal postaviť bočný oltár zasvätený Šaštínskej Panne Márii, na ktorom umiestnil rannobarokovú sochu Piety (socha v strede pochádza z roku 1742). V roku 1867 správca farnosti Štefan Závodník dal opraviť pružinský kostol, na čo si zadovážil 3261 zlatých a 61 krajciarov.

V roku 1869 J.B.Klemens namaľoval a daroval 2 veľké krásne obrazy aj s rámami: Nepoškvrnené Počastie Bl. P. Márie a Svätého Jozefa, patróna katolíckej cirkvi. Uvedené obrazy nie sú zachované. V roku 1870 dal Štefan Závodník obnoviť vežu, ktorá bola veľmi poškodená a vystaviť v kostole tretí oltár sv. Kríža, ktorý pravdepodobne stál pod chórusom. K tomuto oltáru daroval aj particulu. Tento oltár sa taktiež nezachoval. V roku 1874 na nadstavenú a v pseudogotickom slohu upravenú vežu Štefan Závodník zaopatril aj vežové hodiny. V roku 1922 hladkú interiérovú fasádu vymaľoval M. Veselý, ktorú obstaral vtedajší správca farnosti dp. Ing. Ferdinand Foltán. V roku 1938 boli posvätené nové zvony, nakoľko staré boli použité v I. sv. vojne. Začiatkom 60-tych rokov správca farnosti Dr. Viktor Rašovec obnovuje interiér kostola. V roku 1980 – 1991 správca farnosti Jaroslav Roman zabezpečil zhotovenie nového krovu na veži a lodi kostola, jeho pokrytie medeným plechom, izoláciu celého kostola, vyloženie podlahy a interiéru mramorom, výmenu dverí a okien. Zakúpený bol nový organ a ozvučenie kostola. Reštaurovaná bola aj kazateľnica a bočný oltár. Starý oltár bol vymenený za nový, na vežu kostola boli zakúpené nové hodiny.

KAPLNKA NAVŠTÍVENIA PANNY MÁRIE V ĎURĎOVOM

V knihe Augustína Balogha: Beatissima Virgo Maria, diel I. str. 200, vydavateľstvo Jáger 1872 sa uvádza, že kaplnka v Ďurďovom bola postavená r. 1840 na titul Navštívenia Panny Márie. Kostoly a kaplnky, v ktorých sa slúžievala omša, bývali uvádzané v diecéznych Schematizmoch. Ďurďovská kaplnka sa tak po prvý raz uvádza až v Schematizme z roku 1846. To znamená, že asi v tom roku mohla byť požehnaná. V roku 1840 bol v Pružine farár Adam Hvorečný. V roku 1846 už bol farárom Anton Pokorný. Obaja museli mať účasť na stavbe kaplnky. V r. 1840 malo Ďurďové 196 obyvateľov. V rokoch 1989 – 1990 bola uskutočnená obnova celého objektu, ktorá zachovala pôvodné stavebné prvky a nápis na stavbe. Cieľom bolo zamedziť vlhnutiu stavby od základov a celková rekonštrukcia objektu. V interiéri sa uskutočnila elektroinštalácia, ozvučenie, mozaika na dvoch oknách od Viery Hložníkovej stvárňujú Božské Srdce Ježišovo a Nepoškvrnené srdce Panny Márie. Na stenách je umiestnená krížová cesta – drevorezba, zavesené lustre a v r. 1998 bol dodaný zvon. Nové dvere kaplnky boli vyrobené výrobným družstvom „REZBÁR“ v Rajci – v poloreliéfoch stvárňujú postavy Panny Márie a sv. Jozefa. V exteriéri sa uskutočnila oprava strechy, vonkajšia fasáda, vydláždila sa plocha pred kaplnkou. Obnova sa vykonala za veľkého úsilia vtedajšieho farára Jaroslava Romana. Vďaka patrí všetkým farníkom z celého okolia. Od roku 2004 sú veriaci na omšiach chránení strieškou pred dažďom, o čo sa pričinil vtedajší farár Róbert Hanuliak. V roku 2005 urbariát v Ďurďovom zabezpečil drevo na lavice, ktoré zhotovil Ondrej Briestenský. Táto kaplnka prežíva už druhé storočie.

KAPLNKA RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

1.októbra 1876 Štefan ZÁVODNÍK posvätil základný kameň novej kaplnky Ružencovej Panny Márie. Postavená bola v pseudogotickom slohu. Oltár tvorí obraz: Ruženec Panny Márie od J.B.Klemensa z roku 1877. 30. septembra 1877 bola na slávnosť nedele Ružencovej Panny Márie vysvätená za účasti zástupov ľudu. Na výstavbu kaplnky prispeli peňažnými prostriedkami nielen katolíci, ale ja Protestanti a Židia. Na jej dokončenie prispel aj nitriansky biskup Augustín ROSKOVÁNYI 300 zlatými. „V roku 1878 na krásne spravený chorus vložil sa organ, kroz bratov Pažických v Rajci tejtže kaplnke ružencovej darovan.“ Pažickyovci: Ján a Peter /Michal?/ darovali starší organček. Reliéf na prednej strane podstavca znázorňuje návrat márnotratného syna a zaiste súvisí s osobou Pažického Jozefa, ktorý, keďže mal Xantipu manželku, túto opustil a zdržoval sa pár rokov na Morave, lebo ho tu župné úrady stopovali a chceli ho vrátiť späť. Zatykač naň sa zachoval v archíve Tekovskej stolice v Zlatých Moravciach z r. 1821, kde je aj jeho popis osoby. – Toho času je organček vo veľmi zlom a nepoužiteľnom stave a bolo by dobré ho opraviť a zachovať tak, ako sa podarilo za pôsobenia pána farára Pavla GAVENDU opraviť celú kaplnku.

Kontakty

	vdp. Juraj Bunčiak, farár
	0910 544 757
	pruzina@fara.sk
	Pružina 717, 018 22 Pružina

Fakturačné údaje

IČO: 31927173

DIČ: 2020694907

Číslo účtu: SK30 0900 0000 0051 2426 3374

Úmysly Svätých Omší

2024